20. storočie - prvá polovica

20. storočie razantne zmenilo podobu Čeklísa. Je to storočie vojen a revolúcií, kedy sa prerušuje kontinuita s veľkými dôsledkami.

V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna. Ako píše kronikár "Smutné časy, mobilizácia vyprázdnila Čeklís. Čo lepší chlapi sú, všetci musia byť vojakmi." V rokoch 1916 - 1917 boli pre vojenské účely zobraté 2 zvony z kostola a 1 z kaplnky Sv. Anny.

V roku 1916 zriadili v Čeklísi poľnú nemocnicu. Boli to baraky vystavané na obecných pozemkoch v blízkosti hradskej od Ivanky po Veľký Biel. Po skončení vojny ich úrady dali rozobrať a materiál rozpredali občanom.

V roku 1918 obyvateľstvo obce i z okolia zničilo oboru, kde sa dovtedy chovala vysoká zver.

Z vojenských frontov sa domov nevrátilo 43 občanov Čeklísa. Pamätník týmto obetiam je v parčíku neďaleko od kostola.

V roku 1918 zaniklo Rakúsko-Uhorsko a vznikla Československá republika. V Čeklísi začali svoju činnosť slovenské úrady i slovenská škola. Keďže v obci prevažovala maďarčina, vznikli problémy pre tých, pre ktorých bol prirodzený maďarský jazyk. Tento problém bol predostretý v Prahe v Národnom zhromaždení. Vtedajšia škola stála na Hlavnej ulici neďaleko od vstupnej brány do kaštieľa (dnes tam je postavený dom č. xx).

Pozemková reforma prebehla na základe zákona o zabratí veľkostatkov a ich čiastočnej parcelácii. V rokoch 1922 - 23 bola v obci parcelácia Esterházyovských pozemkov a stavebných parciel, čo viedlo k zrýchlenému tempu rozširovania obce. Nová výstavba výrazne zmenila mapu obce.

V Zálesí parceláciou veľkostatkov Čeklís - majetku dr. Michala Esterházyho - vznikla v roku 1923 kolónia Senec s pôvodným názvom Dolný Majer. Rozšírená bola v roku 1926 o pôdu z veľkostatku Kráľová Jána Pálffyho. Pre kolóniu bolo určených 817,4259 hektárov pôdy, na ktorej sa usadili prevažne kolonisti zo stredného Slovenska a Moravy.

10. októbra 1937 bol slávnostne odhalený pomník Antona Bernoláka, ktorý bol dielom akademického sochára Frica Motošku. Na veľkolepej celonárodnej oslave sa zúčastnilo veľa vzácnych hostí svetských i cirkevných (okrem iných ministerský predseda Dr. Milan Hodža).

V roku 1937 mal Čeklís asi 5000 obyvateľov. V obci bola pošta s telefónom a telegrafom, obvodný notariát, žandárska stanica, 5 hostincov, 5 obchodov, potravinové družstvo, mlyn, kultúrny dom aj kino.

10.10.1938 na základe Viedenskej arbitráže Čeklís pripadol Maďarsku. Vo večerných hodinách bol obsadený maďarským vojskom, zmenili sa predstavitelia obce a školy. Mnoho ľudí stratilo svoje zamestnanie v Bratislave. Dňa 2. novembra 1938 sa ministri zahraničných vecí stretli vo Viedni a určili novú česko-slovensko-maďarskú hranicu podľa čiary Úszor (dnešný Kvetoslavov) - Čeklís (Bernolákovo) - Gáň - Veľký Kýr (Milanovce) - Vráble - Levice - Slatina - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Počkaj - Ťahanovce - Ruskov - Michaľany - Drahňov - Užhorod - Mukačevo - Výlok - Čierny Ardov. Všetky uvedené obce pripadli Maďarsku, iba Čeklís (Bernolákovo) a Gáň boli na základe dodatočnej rektifikácie novej hranice vrátené Česko-Slovensku. 14.3.1939 bol Čeklís pripojený k Slovensku. V tento deň bol vyhlásený samostatný Slovenský štát. Pred obecným úradom sa konali veľké oslavy. Bol zvolený vládny komisár Jozef Mutkovič, ktorý funkciu vykonával až do oslobodenia. Ku dňu pripojenia Čeklísa k Slovensku bola vyhotovená slávnostná poštová pečiatka:

Zachoval sa filmový dokument z oslavy v Čeklísi, keď bol vrátený naspäť do Slovenska https://www.youtube.com/watch?v=BHOYFw6nu8o  - začína to od 4. minúty tohto filmového dokumentu.

1. septembra 1939 začala 2. svetová vojna. Prvá mobilizácia bola v júni 1941.

V roku 1941 sa začalo so stavbou ľudovej školy, ktorá bola dokončená v roku 1942 - dnes "stará škola". V tom istom roku bola postavená poschodová budova obecného úradu.

V roku 1943 boli na Vardombe umiestnené protilietadlové delá. Školská budova bola obsadená slovenskými vojakmi, po ich odchode do Povstania tam sídlil nemecký vojenský štáb.

Obec bola oslobodená 2. apríla 1945 ráno o 6. hodine Červenou armádou. V detskom domove, škole i v kaštieli boli zriadené poľné nemocnice, v ktorých ošetrovali ruských vojakov.

Krátko pred skončením vojny odišiel Karol Esterházy, prezývaný Pufy, do cudziny. Po jeho odchode ľudia začali vykrádať kaštieľ, zmizli cenné obrazy, nábytok a vzácne knihy z knižnice.

4. apríla 1945 bol utvorený Revolučný národný výbor. Predsedom sa stal Ján Belai.

V 1947 bola parcelácia skonfiškovaného majetku Esterházyovcov.

V roku 1947 poslanci podali návrh na premenovanie obce. Boli dva návrhy: Krasnodar a Bernolákovo. Na nadriadených miestach prešiel návrh Bernolákovo a od 11.júna 1948 nesie obec toto pomenovanie.

V r. 1948 sa začína budovať socializmus.