Rod Esterházy

Mikuláš Esterházy (1583 - 1645), galantský rodák, bol synom podžupana Bratislavskej župy Františka Esterházyho. Prestup protestanta Mikuláša na katolícku vieru ovplyvnil jeho ďalší súkromný a verejný život. Stal sa silnou oporou katolicizmu v Uhorsku, ale aj vhodným partnerom a protivníkom Gabriela Bethlena a Juraja Rákocziho I., vtedajších protestantských predstaviteľov politického života. Vstup do spoločnosti vysokej šľachty mu umožnilo manželstvo s Uršuľou Dersfiovou, vďaka ktorému sa stal aj spolumajiteľom obrovského majetku.

Oddanosť Mikuláša k Habsburgovcom mu zabezpečila rýchly postup. Z kapitána sa stal radca, v roku 1613 barón, roku 1617 hlavný župan Berežskej župy, roku 1618 župan Zvolenskej župy a od roku 1625 palatín. Panovník svoju náklonnosť k Mikulášovi prejavil najprv donáciou Kismartonu (Eisenstadt, Rakúsko), neskôr v roku 1626 darovaním grófskeho titulu s rozsiahlym majetkom a hradom Frakno (Forchtenstein). Nakoniec získal aj šintavské panstvo.

Mikuláša Esterházyho do držby šintavského panstva uviedol 20. apríla 1639 Michal Majtényi, radca Bratislavskej kráľovskej komory. Majetkový celok de jure dostal privilégiom kráľa Ferdinanda III. v roku 1642. Mikuláš Esterházy sa za 250 000 florénov stal pánom hradu Šintava, mestečiek Šintava, Sereď, Senec, Čeklís, Nové Mesto (Ujvároš, dnes Sereď), ďalej dedín Vlčkovce, Šoporňa, Veľký Šúr, Valtov Šúr, Matúškovo, Križovany, Abrahám, Veľká Mača, Pata, Čierna Voda, Horné Saliby, Tomášikovo, Vozokany, Jahodná, Čierny Brod, Trstice, Veľké Sady, Malý Šúr, Majcichov, Paľovce, Pusté Sady, Šók (časť Selíc), Jatov (praedium), Čepeň, Poľný Kesov, Candida (praedium).

Mikuláš sa ešte v roku 1639 pustil do opravných prác opusteného šintavského hradu. Hlavný dôraz kládol na rýchlu opravu hradného paláca a kaplnky, lebo čoskoro opustil svoje zadunajské majetky a s rodinou i dvorom sa presťahoval do Šintavy. Priestory hradu sa po rekonštrukcii stali dôstojným sídlom úradu palatína a jeho rodiny. Odtiaľ riadil záležitosti krajiny a tu prijímal návštevy krajinských hodnostárov.

Po nešťastnej smrti svojej manželky Kristíny 14. augusta 1641 napísal svoj testament. K jeho naplneniu došlo v roku 1645. Dedičom Šintavy a Bytče sa stal, vtedy len 10 ročný Pavol (1635 - 1712), budúci vysoký kráľovský hodnostár a knieža. Tútori Pavla a jeho brata Františka (1641 - 1683) dostali za povinnosť použiť výnosy z týchto majetkov na ich výchovu a vzdelenie.

V roku 1660, po dovršení plnoletosti najmladšieho Mikulášovho syna a zakladateľa mladšej fraknóovskej vetvy rodiny Františka (1641 - 1683), došlo k deľbe majetku. Podľa nej získal František okrem šintavského panstva aj majetky Pápa, Ugod, Devecser a Gesztes (dnes Maďarsko). František (1641 - 1683) mal synov: Jozef (1682 - 1748) a František (1683 - 1754).

Františkov syn a dedič Jozef (1682 - 1748), neskorší krajinský sudca, opustil cirkevnú dráhu a stal sa vojakom. V roku 1707 úspešne chránil svoje majetky proti povstaleckým vojskám. Po nastolení poriadku v krajine sa pustil do obnovy svojich majetkov. V mestečkách a dedinách panstva usadzoval okrem iných aj Židov, od ktorých očakával obnovenie a rozprúdenie trhového života a obchodu. Podporoval rozvoj remesiel. V r. 1710 sa oženil s Máriou Franziskou von Egkh und Hungersbach, mali 3 deti, 2 zomreli malé a syn Jozef nemal potomkov, a tak táto vetva vymrela. Jozef financoval výstavbu čeklískeho kaštieľa, kaplnky sv. Anny, prestavbu šintavského sídla a stavby rôznych cirkevných objektov na rodových majetkoch.

František (1683 - 1754) sa 6.3.1709 oženil s Máriou Szidoniou Pálffyovou z Erdődu a mali deti: Mikuláš (1711 - 1764), František (1715 - 1785), Karol (1723 - 1798).

Pokračovateľom budovateľských snáh Jozefa bol jeho synovec František (1715 - 1785), zakladateľ čeklískej vetvy rodiny, chorvátsky bán a jeho syn František ml. (1758 - 1815), radca Uhorskej kráľovskej kancelárie. Počas ich éry došlo k rôznym zmenám v hospodárení a založeniu troch manufaktúr v Čeklísi, v Senci a Talóši (Tomášikovo). František starší v snahe podporovať rozvoj výchovy mladých, prepustil svoje budovy v Senci pre účely konviktu a v Tomášikove na zriadenie sirotinca.

V roku 1762 došlo k majetkovej deľbe v rámci mladšej fraknóiovskej línie. Mikulášovi (1711 - 1764) pripadli panstvá Tata a Gesztes; jágerský biskup Karol Eszterházy (1723 - 1798) dostal panstvá Papa, Ugod a Devecser, a František Eszterházy (1715 - 1785) dostal panstvo Šintava, ktorého súčaťou bol Čeklís.

Kultúrny život šľachty bol spojený s hudbou. Joseph Haydn bol v roku 1761 prijatý do služieb rodiny Esterházyovcov. Haydna angažoval necelý rok pred svojou smrťou gróf Pavol Antonín z Eisenstadtu. Jeho nástupcom sa stal Mikuláš I., pre svoje záľuby prezývaný "Nádherymilovaný". Po takmer celých 30 rokov (od roku 1762 až dojeho smrti v roku 1790) zotrval Haydn v jeho blízkosti. Kapela Mikuláša Esterházyho I. patrila k najstarším a najlepším v stredoeurópskej oblasti. Skladala sa z 13 spevákov a 25 inštrumentalistov. Okrem pobytu vo Viedni, Eisenstadte a po roku 1768 vo Fertőde, orchester viackrát účinkoval v Bratislave. Haydn spestril návštevy Bratislavy aj niekoľkými koncertmi v okolitých šľachtických sídlach, ale nevieme, či hral aj v Čeklísi. Na pozvanie Pavla Esterházyho účinkoval so svojim orchestrom v roku 1770 v Galante. Haydn komponoval pre grófa Esterházyho veľké množstvo skladieb. Symfónie, kvartetá, hudbu pre všetky možné skupiny nástrojov, inštrumentálne koncerty, cirkevnú hudbu a opery. Boli písané pre určitú príležitosť, v chvate, a väčšinou boli po zahraní aj rýchlo zabudnuté.

Dr. D. Múdra sa vo svojej knihe Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch (1996) zmieňuje aj o hudobnom živote v čeklískom kaštieli. Kaštieľ  Františka Esterházyho v Bernolákove (Čeklís) je príkladom vyspelej hudobnej kultúry klasicizmu šľachtickej vidieckej rezidencie na Slovensku. Gróf si tu vydržiaval od roku 1800 (asi až do svojej smrti v roku 1815) 8-člennú kapelu exteriérového typu, tzv. harmóniu. Súbor účinkoval aj v kaštieli rodiny v Seredi a sprevádzal majiteľa na cestách. V jeho vedení sa vystriedali Wilhelmn Merkopf, Wilhelm Went a Juraj Libich. Repertoár tvorili komorné skladby alebo úpravy väčších diel W. A. Mozarta, L. Koželuha, J. Haydna, L. v. Beethovena a iných, najmä viedenských autorov, pre tzv. harmóniu.

František (1715 - 1785) sa 15.1.1783 oženil s Alžbetou Grassalkovičovou (1767-1823) a mali deti: Jozef (1791-1847), Michal (1794-1866), Karol (1799-1856).

V roku 1815 zomrel František Eszterházy ml., zakladateľ Čeklískej vetvy mladšej faknóiovskej línie Eszterházyovcov. Po jeho smrti sa Šintavské panstvo rozdelilo na tri časti, z ktorých vznikli samostatné domíniá. Mestečká Senec a Čeklís, sa s kráľovským súhlasom stali majorátom pre Čeklísku vetvu Eszterházyovcov. Deľba Šintavského panstva sa po menších korekciách testamentu uskutočnila roku 1817. Pri nej najstaršiemu synovi Jozefovi (1791 - 1847) pripadli obce Pusté Sady, Veľký Šúr, Valtov Šúr, Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce, Majcichov, Abrahám, Pavlice, Hoste, Takšon, Horné Saliby, Čierny Brod, Čierna Voda, Trstice, včítane pusty Köše, ďalej pusta Kerén v katastrálnom území Senca ako aj Eszterházyovské porcie v zemianskej dedine Dolný Čepen. Súčasne Jozef ako prvorodený syn dostal aj Čeklísky majorát: mestecká Senec a Čeklís. Takto vzniklo samostatné panstvo, ktoré podľa svojho centra v Čeklískom kaštieli sa nazývalo panstvom Čeklískym. Z ostatných dvoch majetkových dielov taktiež vznikli samostatné domíniá: panstvo Tallóšske, ktoré dostal Michal (1794-1866) a panstvo Sereďské, ktoré pripadlo Karolovi (1799-1857).

Hospodárstvo na Čeklískom panstve v prvej polovici 19. storočia (od roku 1817) charakterizujú snahy po ďalšom rozšírení hospodárenia. Jozef Eszterházy vymieňa i ostatné inskripcie a ruší všetky nájomné zmluvy. V tomto období začína aj postupný prechod od úhorového hospodárenia k striedavému a s ním súvisiaci rozvoj pestovania nových plodín (krmovín): ďatelina, zemiaky, kukurica. Rozsiahly chov oviec sa od polovice 19. storočia postupne likvidoval. V roku 1845 vzal Jozef Eszterházy do nájmu Grassalkovichovský majer v Ivanke pri Dunaji a administratívne ho pripojil k Čeklískemu panstvu.

Na cintoríne v Bernolákove je memoriálna kaplnka, postavená na počesť Jozefa Esterházyho. Jozef sa narodil 24.11.1791 vo Viedni. Jeho rodičmi boli gróf František Esterházy (1758-1815) a Alžbeta Grassalkovičová (1767-1823). Prvou manželkou Jozefa sa stala Maria Leopoldina von Metternich (1797-1820). Maria zomrela tri roky po svadbe. Jozef Esterházy sa oženil druhý krát v roku 1841. Manželkou sa stala Jelena Nikolaevna Bezobrazova zo St. Peterburgu (1800-1891). Jozef Esterházy nemal potomkov, zomrel 12.5.1847, pochovaný je vo Viedni. Vdova Jelena sa usadila v Majcichove, kde mali Esterházyovci kúriu.

Po smrti Jozefa Eszterházyho Čeklíske panstvo včítane majorátu získal Jozefov brat Michal (1794-1866), majiteľ Tallóša. Michal tiež zomrel bez potomkov a tak všetok majetok po ňom zdedili synovia jeho brata Karola Eszterházyho: Anton (1820-1889), Ernest (1826-1904) a Karol Štefan (1847-1919). K esterházyovským veľkostatkom vtedy už nepatril Sereďský majetok, ktorý Karol Eszterházy st. zadlžil a preto prešiel na iných majiteľov. Čeklísky majorátny veľkostatok mal v roku 1860 5 úradníkov: riaditeľ, inšpektor (felügyelö), účtovník (számvevö), kasnár v Čeklísi a špán v Senci.

Antonovi a jeho synovi Mihályovi (1853-1906) patrila najväčšia časť: veľkostatky Čeklís, Senec, Tallóš, Úrföld, Dolný Jatov a Hody. Ostatné dve časti patrili synom Karola (1799-1857): Ernestovi, ktorý vlastnil veľkostatky v Horných Salibách, Takšoni, Vízkelete, a Karolovi Štefanovi (nar. 1847), ktorému patril malý majetok v Abraháme.

Gróf Mihály Esterházy (1853-1906), vnuk Karola Esterházyho,  sa preslávil ako fotograf (viac o jeho osobe na https://www.ephoto.sk/fotoscena/historia/grof-mihaly-esterhazy/ ).  V Čeklísi mal svoje fotolaboratórium. Niektoré fotografie sú vo Vlastivednom múzeu v Galante. V roku 1881 bol gróf Mihály Esterházy v Afrike a takto sa nechal vyfotografovať:

Gróf Mihály Esterházy mal dve dcéry. Po smrti Mihálya v r. 1906 museli vdova s dcérami opustiť Čeklís. Majetok násilím prevzal Mihályov strýko Karol Štefan, ktorý dovtedy žil v kaštieli v Abraháme. 

Karol Štefan sa 15.11.1882 oženil s Mary Evelyn Hamilton Charters z Belfastu a mali deti: Karol Anton (1888-1931), Géza Elemér (1891-1959). 

Karol Anton sa 27.12.1915 oženil s Isabellou, grófkou z Wrbna Kaunitz Rietberg Questenbergund Freudenthal. V žilách Isabelly kolovala aj krv Habsburgovcov. Karol Anton a Isabella mali syna Karola (1918-1958), ktorý bol prezývaný Pufy. On bol posledný majiteľ kaštieľa. V Čeklísi sa 2.3.1940 oženil s Hildegard Petrech a tu sa im narodili tri deti: Szilvia (1940 - 1941), Károly Rudolf Jenö (1943) a Hildegard Szilvia (1943). Karol od roku 1945 žil v Salzburku.

Grófka Isabella sa rozviedla s Karolom Antontom a vydala sa za jeho brata Gézu Eleméra a mali syna, ktorému dali 5 mien: Géza Alfons Rudolf Aristide Alexander (1925-2018). Géza ako posledný na koni utekal z čeklískeho kaštieľa v r. 1945 pred Červenou armádou. Žil v Mníchove s manželkou Etelkou. Jeho poslednou vôľou bolo byť pochovaný s predkami v krypte Esterházyovcov pri kostole sv. Štefana kráľa v Bernolákove. Poslednou službou zosnulému bol cirkevný pohreb v sobotu 19.1.2019 v kostole v Bernolákove.

Druhá polovica 20. storočia v našich končinách šľachte nepriala. Po skončení vojny štát skonfiškoval majetok Esterházyovcov. Esterházyovci sa usadili v rôznych kútoch sveta.

Pramene:

Juraj Koday: Esterházyovci a šintavské panstvo. https://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=1_3&pred=2

D. Múdra (1996): Hudobný klasicizmus na Slovensku v dobových dokumentoch.

SNA: Esterházi - čekliska vetva, (1252) 1498 – 1939, inventár.

Fotografia - gróf Mihály Esterházy v Afrike: Archív. J. Keppert

------------------

O jednom omyle:

Ľudovít Janota v známom diele o slovenských hradoch umiestnil pri hrade Čeklís obrázok rytiny zo 17. storočia. Na rytine je nápis Czikles, čo je podobné k Czeklís, ale podoba je len náhodná. Czikles je Sigleß (chorv. Cikloš, maď. Siklós), je to obec v Rakúsku, v spolkovej krajine Burgenland v okrese Mattersburg. Ďakujeme za toto upozornenie Rastislavovi Petrovičovi.

https://wwwg.uni-klu.ac.at/kultdoku/kataloge/56/html/3817.htm

Významná vetva rodu Esterházy sa viaže k rakúskemu hradu Forchtenstein. Tamojší hrad sa zachoval v plnej kráse.

Kaštieľ v maďarskej obci Fertőd bol postavený v rovnakom čase, ako kaštieľ v Čeklísi. Avšak oproti tomu, čo je v Bernolákove, postihol ho lepší osud.