Grófi zo Sv. JurA a z Pezinka

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potomkovia rodu Hunt-Poznanovcov, patrili medzi najmocnejšie uhorské šľachtické rody svojej doby a ich členovia sa podieľali na správe krajiny v mnohých funkciách. V priebehu 335 rokov rod získal rozsiahle majetky a moc. Svätý Jur spolu s Pezinkom sa stali sídlami grófov a hospodárskymi centrami ich majetkov. Sídelným hradom pre Sv. Jur bol hrad Biely Kameň. Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia do úzadia a do popredia sa dostal Pezinok.

Starý rodinný erb Hunt - Poznanovcov, farebne upravený grófmi zo Sv. Jura a Pezinka

Najstarším známym predkom grófov z Jura a Pezinka bol príslušník rodu Hunt-Poznancov, nitriansky župan Tomáš, ktorý spolu so synmi Alexandrom a Šebušom vystupuje hneď na začiatku 13. storočia po boku uhorských kráľov. Tomášovi synovia získali hodnosť kráľovských čašníkov a Šebuš sa stal tiež nitrianskym županom. Postupne získali veľké panstvo na oboch stranách Malých Karpát.

V roku 1209 uhorský kráľ Ondrej II. daroval správcovi pivníc Šebešovi (Šebestiánovi - synovi nitrianskeho župana Tomáša) obec i panstvo Svätý Jur (Jengurg) spolu s dedinami: Ceki (Bernolákovo), Joan (Ivanka pri Dunaji), Casteilan (Farná) a Ybrehart (Malinovo). Šebeš bol zakladateľom grófskeho rodu grófov zo Svätého Jura a z Pezinka. Jurské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva Šebeša a Čeklís bol jeho súčasťou.

5.3.1231 bol vo Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám - dnes obec Abrahám) spísaný testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma.

Po zmene generácii na uhorskom tróne i v grófskom rode potvrdil kráľ Štefan V. roku 1270 vlastníctvo pezinského panstva synom Kozmu I.- Pavlovi I. a Kozmovi II.. Pavol I. a Kozma II. boli pokojnejší ako ich predchodcovia. Venovali sa zveľadeniu panstva.

R. 1271 český kráľ Přemysl Otakar II. vpadol na západné Slovensko a na krátky čas dobyl Pezinský hrad. R. 1295 dobylo zase hrad rakúske vojsko. Krátko po spomínaných udalostiach Pavol a Kozma zomreli a Pezinok zdedil Kozmov syn Achilles II., ktorý zomrel bezdetný r. 1294. V dôsledku toho na prelome 13. a 14.stor. prechádza Pezinské panstvo do vlastníctva druhej vetvy rodu, do rúk Abraháma II. z Jura, Tomášovho pravnuka, vnuka Šebuša I. a syna Abraháma I..

Obdobie okolo roku 1300 je poznačené osobou Matúša Čáka Trenčianskeho. Zabral veľa panstiev, ale krátko po jeho smrti dával záležitosti do poriadku kráľ Karol Robert z Anjue. V Čeklísi sa udialo nasledovné: Na prelome 13. a 14. storočia je Čeklís spájaný s osobou Abraháma prezývaného Rufus = Červený. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjue. Ten vrátil panstvo Čeklís v roku 1324 Abrahámovi a jeho manželke Margaréte. Abrahám však už nie je potomkom grófov z Pezinka a Svätého Jura.

Mikuláš z Čeklísa, vnuk Abraháma, mal tri dcéry, ktoré v roku 1392 spolu s manželmi získali výmenou za svoje panstvo v Čeklísi od Žigmunda Luxemburského hradné panstvo v Oponiciach. Manžel najstaršej dcéry Angely, magister Peter, syn Tomáša zo Stráží, sa po prerozdelení majetkov v roku 1395 stal výhradným majiteľom hradu Oponice a prislúchajúcich obcí panstva. Peter sa stal zakladateľom rodu Apponyiovcov (Oponických), ktorého potomkovia si od roku 1411 píšu prímenie na základe názvu hradu – de Apon /z Oponíc/. Od roku 1392 až do roku 1945 hrad Oponice patril výhradne rodu Apponyiovcov.

Žigmund Luxemburský začlenil hrad Čeklís do panstva Šintava. Onedlho prišli ťažké časy pre Čeklís, lebo husitské vojsko tu ukázalo svoju ničivú silu. Kráľ  Žigmund v roku 1430 dal šintavské panstvo, vrátane Čeklísa, do zálohu Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec.

Tu však ešte dokončíme príbeh o grófoch zo Svätého Jura a Pezinka:

Abrahám II. načas spojil obe panstvá (Jurské a Pezinské), no zakrátko ich podelil svojim synom Šebušovi a Petrovi. K rozdeleniu dedičstva došlo r. 1318. Pezinok dostal Šebuš. Šebušovi synovia Ján I. a Mikuláš I. spravovali panstvá spoločne.

Jedným z najdôležitejších dátumov 14. storočia v dejinách Pezinka je prvá písomná zmienka o existencii zlatého baníctva v chotári dnešného mesta. 24. júna 1339 vydáva uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou Petrovi a Šebušovi, synom grófa Abraháma zo Svätého Jura a Pezinka právo otvárať na ich pozemkoch bane na zlato, striebro a iné kovy s podmienkou, že z vyťaženého výnosu zlata budú odvádzať kráľovskému dvoru urburu (daň) vo výške 15-tiny výnosu. Udelené právo sa vzťahovalo na miesta kde mal predtým právo ťažby majster Móric (Mauricius). Grófi zo Svätého Jura a Pezinka sa po spišských Rikolfovcoch stali druhým šľachtickým rodom na Slovensku s právom ťažby drahých kovov, dovtedy výhradným monopolom panovníka. V listine sa tiež spomína lokalita Zumberg, ako jedno z miest, kde kráľ povoľuje banské podnikanie.

Mikulášovi synovia, Mikuláš II. a Juraj I. vlastnili pezinské panstvo vyše 50 rokov (1384-1438).

Ešte uzavrieme príbeh rodu grófov zo Sv. Jura a Pezinka. Späť do Pezinka. Od začiatku 15. storočia sa popri Jurajovi I. a Mikulášovi II. začína uplatňovať vo verejnom živote a neskôr v hospodárení ďalšia generácia. Reprezentujú ju dvaja Mikulášovi synovia Juraj II. a Pavol III. a štyria synovia Juraja I. - Peter V., Ladislav III., Imrich II. a Juraj III..

Husitské výpravy na západné Slovensko spôsobujú veľké škody. 12.6.1434 husiti vypálili Sv. Jur a pravdepodobne aj Čeklís.

V tomto čase dochádza ku kríze v jurskej vetve a celé jurské panstvo prechádza po r. 1432 na pezinskú vetvu. Na základe dohody z r. 1446 dostáva sa do rúk Juraja III., najmladšieho syna Juraja I., ktorý sa stal zakladateľom mladšej jurskej vetvy rodu. Z línie pezinského grófa Juraja II. pochádzal Žigmund, kráľovský čašník a jeho brat Ján III., absolvent viedenskej univerzity. Sobášnou politikou bratia získali ďalšie panstvá.

Rod dosiahol svoj vrchol za vlády kráľa Mateja Korvína. Grófi Ján, Žigmund a Ladislav zo Sv. Jura a Pezinka využili nestabilnú politickú situáciu po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón a vo vojne medzi cisárom Fridrichom III. a uhorským kráľom sa v roku 1459 postavili na stranu cisára, zatiaľ čo niektorí ďalší členovia rodu podporovali Mateja Korvína. Z tejto situácie dokázali ekonomicky aj politicky ťažiť až do uzatvorenia mieru a omilostenia mnohých uhorských šľachticov, bojujúcich na cisárskej strane v roku 1462. Počas troch rokov bojov, diplomacie a politických intríg sa grófi zo Sv. Jura a Pezinka zaradili medzi najmocnejších šľachticov v krajine. Ján sa dokonca stal sedmohradským vojvodom.

Žigmundovým synom Tomášom III. vymrela r. 1505 pezinská podvetva rodu. Poslednou bola vetva Petra V.. Keď r. 1517 zomrel posledný člen mladšej jurskej vetvy Peter VII., toto dedičstvo pripadlo do rúk Františka a Wolfganga z Pezinka. V roku 1543 zomrel Krištof, posledný z mocného a vplyvného rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka a panstvo pripadlo naspäť kráľovskej korune.

* * * * * * *

Hmotné pamiatky na grófov môžeme vidieť vo Sv. Juri, Pezinku a Devíne.

Vo Sv. Juri v gotickom kostole Sv. Juraja je gotický mramorový sarkofág grófa Juraja z r. 1467 ( MCCCCLXVII ). Ej hľa na ten nápis:

"Anno Domini 1467 feria quarta ante festum beati Ambrosii episcopi obiit spectabilis et generosus vir ac magnificus dominus (Georgius) de Sancto Georgio et de Bozin etc. Hic sepultus. Cujus anima requiescat in pace !"
"V roku Pána 1467 v stredu pred sviatkom svätého biskupa Ambróza  /2. decembra/ zomrel znamenitý a urodzený muž a vznešený pán (Juraj) zo Svätého Jura a Pezinka atď. Tu je pochovaný. Jeho duša nech odpočíva v pokoji !"

V Pezinku v rímskokatolíckom farskom kostole na Farskej ulici je epitaf grófa Juraja z Pezinka z r. 1426. Kostol pôvodne nemal vežu. Jeho beneficiátormi bola rodina grófov zo Svätého Jura a Pezinka, o čom svedčia aj ich erby osadené v klenbe. Klenby kostola boli vybudované až v 15. storočí v neskorogotickom slohu podľa predlohy klenieb v Chráme sv. Víta v Prahe. Z vnútorného zariadenia je najcennejšia ranorenesančná kazateľnica z roku 1523. K ďalším pozoruhodným dielam patrí krstiteľnica z červeného mramoru a epitaf grófa Juraja z Pezinka z r. 1426. Pozornosť si zaslúži aj pezinský zámok, ktorý vznikol prestavbami pôvodného pezinského vodného hradu, ktorý na prelome 13. - 14. storočia vybudovali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Hrad bol postavený na kruhovom pôdoryse okolo nádvoria. Obrana hradu spočívala na hradných múroch, dvoch vežiach a vonkajšom opevnení, ktoré tvorili dva valy a dve vodné priekopy. Pod hradom sa nachádzali rozsiahle vínne pivnice. Priekopy boli preklenuté dvoma mostami.

Na Devínskom hrade sa jedna z expozícií venuje grófom zo Sv. Jura a Pezinka, lebo patrili k vlastníkom hradu - hrad Devín získali v roku 1460. Ich stavebná činnosť v prevažnej miere už spadá do obdobia renesancie. Na výstave môžeme vidieť ich rodostrom, erb, pôdorysné zobrazenie stavebnej činnosti doplnené bohatou fotodokumentáciou a príslušnými archeologickými nálezmi.

(podľa: Petra Pospechová, Peter Wittgrúber: Pezinčan. 5/2003. P. Wittgrúber: Pezinčan 2/2008
Wertner, M.: Grófi zo Sv. Jura a Pezinka
https://www.svatyjur.sk/index.php?id=prehlad_historie
https://www.snm.sk/old/pamiatky/pam_2001_2f.htm  )

Erb zo zdroja: https://www.malatschek.sk/sk/historia.htm