Bol Čeklís maďarská alebo slovenská obec z hľadiska reči, ktorou rozprávali jeho obyvatelia?

K otázke - Bol Čeklís maďarská alebo slovenská obec z hľadiska reči, ktorou rozprávali jeho obyvatelia? To sa v časoch menilo, ale na konci 19. storočia to vyzeralo nasledovne: V r. 1891 mal Čeklís 1 539 obyvateľov, z toho bolo 728 Slovákov, 687 Maďarov, 114 Nemcov, 1 Chorvát a 9 z ďalších národností. Z náboženského hľadiska tu žilo 1 505 katolíkov, 18 Židov, 12 evanjelikov a 4 z iných cirkví. Ľudia žili v 218 domoch, čo predstavuje priemerne 7 obyvateľov v jednom dome.

V obci mali Slováci 47 % podiel a Maďari 45 % podiel. Približne boli pol na pol. Určitý čas sa v minulosti dnešná Hlavná ulica volala Slovenská ulica, takže tu mohli mať Slováci výraznejšiu väčšinu. Po roku 1918, keď sa Čeklís stal súčasťou Československa, slovenský vplyv začal narastať. Slovenčina sa vyžadovala v škole, čo bol problém pre rodiny, ktoré hovorili len po maďarsky. Maďarčina sa zachovala v niektorých miestnych názvoch. Napríklad Várdomb znamená Hradný kopec. A ruina hradu sa tam naozaj nachádza.