Kostol sv. Štefana - kráľa

Kostol stojí na románskych základoch a archeológovia podľa tvarov opracovaných kamenných kvádrov predpokladajú, že sa tu nachádzalo kultové miesto z obdobia starovekého Ríma. Návršie pravdepodobne tvorilo dôležitú obrannú líniu starorímskej hranice Limes Romanum.

Gotická prestavba je zo 14. storočia.

Gotický charakter sa zmenil ďalšou úpravou v rokoch 1764 a 1773. Tieto stavebné úpravy uskutočnili vtedajší majitelia Čeklísa Esterházyovci. Bola vykonaná prístavba veže k západnej fasáde lode kostola a oratória. Vtedy bola odstránená i kamenná románska krstiteľnica (dnes je vo farskej záhrade) a nahradená novou. Všetky úpravy boli v štýle baroka.

V rokoch 1952 - 53 bol objekt zväčšený prístavbou bočnej kaplnky na severnej strane presbytéria a z južnej strany obdlžníkovou prístavbou z tehál, rozdelenou priečkami na tri samostatné miestnosti (sakristia, sklad a boží hrob).

Pôvodné patrocínium mohlo patriť Štefanovi prvomučeníkovi, no v priebehu stredoveku sa zmenilo a aj dnes je kostol zasvätený svätému Štefanovi - kráľovi. Veľmi vzácnou pamiatkou je zlatý kalich z roku 1666.

Tento unikátny jednoloďový sakrálny priestor je zakončený polygonálnym presbytárom a novou prístavbou kaplnky. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou s profilovými rebrami. Loď je krytá krížovou hrebienkovou klenbou. Sakristia je plochostropá. Fasáda je členená dvojstupňovými opornými piliermi.