Ruiny hradu Čeklís

Ruiny hradu Čeklís sa nachádzajú v obci Bernolákovo, do polovice 20. storočia zvanej Čeklís. Nachádzajú sa na Hradnom návrší (Várdomb) medzi kostolom a kaštieľom. O hrade je tu písané na viacerých miestach. Tu uvádzame text z výskumnej správy za rok 2011:

Výskum v roku 2011 trval od 11.7. do 1.10. Dĺžku trvania výskumu ovplyvnilo daždivé leto a dokumentačné práce, ktoré nasledovali po vykopaní výskumných sond. O prácach, ktoré tu boli vykonané, sme informovali minulý rok. Vedúcimi archeologického výskumu sú PhDr. Zdeněk Farkaš PhD. a Mgr. Igor Choma z Archeologického múzea SNM. Výsledky výskumu za rok 2011 publikovali vo Výskumnej správe v roku 2012 a v nasledujúcich riadkoch oboznámime čitateľov s výsledkami minuloročného výskumu. Geodetické zameranie spravil Ing. Peter Babál.

Statickými sondami sme v roku 2011 identifikovali západný priebeh opevnenia a spôsob zakladania múrov. Črepový materiál datuje život na hrade od 13. do záveru 15. storočia a pozostáva z fragmentov hlinených nádob, zvieracích kostí, tehál - plevoviek, škridiel, omietok so zelenou farbou, hrotov šípov, klincov, stredovekého skla, kachlice s modrou glazúrou, železnej hrudy atď. Z deštrukčných vrstiev pochádzajú aj zatiaľ ojedinelé fragmenty keramiky s lešteným alebo tuhovaným povrchom.

Doterajšie výsledky stále neumožňujú vysloviť jednoznačné a v budúcnosti nemenné závery. Základom dnešného hradného kopca je umelý násyp skladajúci sa z nepravidelných vrstiev zeminy, azda vyťažených v blízkosti, napr. z dnes už opäť zasypaných priekop. Na vrchole násypu, ktorý bol vtedy približne o 1 m nižšie ako v súčasnosti, potom vyrástli drevené budovy a azda aj jednoduchá drevená hradba. Celá zástavba však podľahla intenzívnemu požiaru. Ako s deštrukčnou vrstvou súviseli ojedinelé nálezy hrotov šípov je zatiaľ otázne. Dnes výrazne pozvoľnejší severný svah bol podľa základového odsadenia na kamenno-tehlovom múre v severozápadnom rohu murovanej fortifikácie v dobe jej výstavby výrazne vyšší ako v súčasnosti. Pôvodne tak na vrchole umelého násypu mohla byt širšia plošinka so zástavbou. Neskôr úroveň nasypaného terénu výrazne znížili. Ak nádobu nájdenú v rohu veže, ktorá prekrývala pozostatky mačiatka a hlavu ryby môžeme s obecne rozšíreným predpokladom považovať za stavebnú obeť, tak aj výstavbu rohovej veže možno na jej podklade klásť niekde do 2. polovice 13. až na začiatok 14. stor.. Znižovanie pôvodného terénu pri vnútornom rohu veže pokračovalo aj v nasledovnom období, aby napokon bolo vystriedané opätovnou akumuláciou deštrukčného materiálu zrnitého charakteru, výrazne odlišného od pôvodných ílovitých násypových vrstiev (hlina s drobnými kamienkami a pieskom, zrejme z deštruovaných budov vnútornej zástavby) premiešaného keramickým materiálom i inými archeologickými nálezmi, datovateľnými do priebehu 13. až 15. storočia, teda časového úseku, v ktorom hrad plnil svoju funkciu aj podľa písomných prameňov. Vo vnútri hradu bola identifikovaná výrazná deštrukcia z tehál - plevoviek premiešaných maltovinou, na ktorej neskôr založili zvyšok tu zachyteného tehlovo-kamenného múru. Z jeho okolia pochádza aj fragment renesančnej kachlice s hrubou sklovitou polevou, zrejme pôvodom z územia dnešného Talianska. Tehly – plevovky sú súčasťou aj vnútorného múru veže, zatiaľ čo pôvodnú obvodovú hradbu postavili zväčša len z lomového kameňa.

Zatiaľ nepoznáme vzťah pôvodného, najskôr zväčša dreveného hrádku typu motte (motte je prvý typ hradu, ktorý sa staval na pahorku) k dodnes v torze stojacej, niekoľkokrát mierne zalomenej kamennej hradbe. Podľa niektorých náznakov však požiar postihol pôvodný hrad skôr, ako do spáleniska začali hĺbiť základy kamenného opevnenia. V ďalšej stavebnej etape severozápadný roh kamennej hradby doplnili do L zalomeným tehlovo-kamenným múrom, ktorý tu tak spolu so staršou hradbou vytvoril vežu s rozmermi 7,5 x 7,5 m, ktorej steny dosahovali hrúbku až 2 m. Najneskôr od prelomu 13. a 14. stor. tu teda treba rátať s existenciou kamenného hradu, z ktorého podľa doposiaľ získaného hnuteľného archeologického materiálu a písomných správ ostali na začiatku 16. storočia už iba ruiny. Zachovaný kamenný obvodový múr bol do terénu zapustený systémom tzv. odľahčovacích oblúkov, ktoré sa uplatnili aj pri výstavbe vnútorných múrov veže. Niektoré oblúky sa vplyvom erózie terénu postupne dostávajú nad úroveň súčasného terénu. Nemožno vylúčiť, ale zatiaľ ani ničím dokázať, že motte začali stavať na tomto mieste okrem iného preto, že už vtedy tu bol starší umelý násyp, napr. mohyla, ktorú stačilo rozšíriť a zvýšiť. Strategicky lepšie postavenú hranu svahu už vtedy zrejme zaberal blízky kostol.

Doterajší archeologický výskum na hrade Čeklís jednoznačne doložil existenciu stredovekého kamenného hradu s viacerými stavebnými fázami, datovaného do 13. až záveru 15. stor. Murovaný hrad vznikol zrejme na mieste staršej motte, pričom je dôležité v budúcnosti zistiť vzťah medzi pôvodnou predpokladanou drevenou a vznikajúcou kamennou architektúrou.