Na kopci s názvom Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, ktorý chránil územie od juhu. Čeklísky hrad bol pravdepodobne postavený po tatárskom vpáde (1241). No je predpoklad, že strážna veža tu stála už pred týmto rokom.
Na začiatku 14. storočia patril kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjue. Ten ho roku 1324 daroval comesovi Abrahámovi Verešovi. Odvtedy je známy pod názvom Castrum Chekles.
V roku 1390 sú majiteľmi Apponyiovci. V roku 1458 hrad i obec patrili Barbore Dengelengi - manželke Šebastiána z Rozhanoviec.
Začiatkom 16.storočia mala obec aj svoj obecný úrad a pečať. Táto časť histórie má ešte biele miesta, pretože pečať, na ktorej bolo vyryté Czeklesz, mal v znaku tri ľalie. Vzťah medzi tromi ľaliami a nemeckým pomenovaním Drei Lilien Stadt nie je nikde vysvetlený. V tomto období asi vzniklo pomenovanie čeklískeho hradu - Ľaliový hrad. V roku 1523 dostala obec prvú výsadnú listinu, na mestečko sa vyvinula až v 17.storočí. V roku 1553 patril hrad Čeklís Ondrejovi Báthorymu a pánom z Pajštúna.
Keď 24.septembra 1663 dobyla turecká armáda Nové Zámky, knieža Montecuccoli (najvyšší protiturecký dôstojník) sústredil svoje sily pri Čeklísi, aby chránil Bratislavu. V rokoch 1681 - 1683 Imrich Th_ök_öly, ako hlavný organizátor protihabsburského povstavnia, zhromaždil pri Čeklísi 5000 povstalcov, ktorým velil Štefan Petr_öczy. Cisárske vojsko však povstalcov porazilo.
Začiatkom 18.storočia za povstania Františka Rákoczyho II. povstalci hrad aj osadu Čeklís úplne zničili. Hrad bol pravdepodobne spustošený už v 15. storočí. Vtedajší majitelia sídlili v Šintave a Čeklís im slúžil iba na strážne a hospodárske účely.
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————