Pomník Antona Bernoláka

Pomník pamiatke priekopníka spisovnej slovenčiny a zakladateľa Slovenského učeného tovarišstva Antona Bernoláka, ktorý v Čeklísi pôsobil ako rímskokatolícky farár a dekan  v rokoch 1787 - 1791. Pomník bol odhalený 10.10.1937. Nachádza sa pred rímskokatolíckou farou. Je postavený na stupňovitom podstavci z umelého kameňa. Má štvorcovú podstavu, na ktorej je umiestnený pylón zužujúci sa ku spodu. Na vrchu pylónu je bronzová busta Antona Bernoláka, ktorá je idealizovanou predstavou mladého spisovateľa - národovca. Na čelnej strane je text: "Milá je naša reč slovenská...".

Autorom pomníka je akademický sochár Frico Motoška.

Pomník je ako kultúrna pamiatka od 17.7.1963 evidovaný v 2 častiach: busta a podstavec.

Na fare je pamätá izba Antnona Bernoláka. Stojí za to vidieť ju.

Krátko po vysvätení za kňaza (17. augusta 1787) začal Anton Bernolák svoju pastoračnú činnosť ako kaplán na fare v Čeklísi. Povinnosti kaplána boli rovnaké ako povinnosti farára, len s tým rozdielom, že kaplán musel niektoré z nich častejšie vykonávať. Jeho príchod obyvatelia uvítali aj preto, že pre veľký počet sa mnohí v nedeľu a vo sviatok do kostola nezmestili. Jeho prítomnosť však umožňovala konať viac omší, ktoré sa okrem kostola slúžievali aj v troch kaplnkách. Vo voľnom čase sa potom A. Bernolák mohol venovať svojej jazykovednej činnosti aj vďaka dobrej knižnici, ktorú mal k dispozícii nielen na fare, ale aj v kaštieli grófa Fr. Esterháziho ml., čoho dôkazom sú aj jeho poznámky v knihách kaštieľskej knižnice, kde opravoval latinskú gramatiku.

Počas svojho triapolročného účinkovania v Čeklísi Anton Bernolák napísal a vydal rozsiahle jazykovedné dielo. Vznikla tu Grammatica Slavica (Bratislava 1790) a Etymologia vocum Slavicarum (Trnava 1791) a napísal aj obranný polemický spis Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastných rúk odevzdať (1790). Za tak krátky čas tu zostavil aj prvý koncept svojho Slovára, ktorý vo februári 1791 dokončil s obsahom 31 tisíc slov, avšak aj v ďalších ho ešte dopaňal a upravoval.

Požiar v Nových Zámkoch v r. 1810 zničil takmer všetky Bernolákove písomnosti. Medzi zachránenými bola tzv. intenčná knižka, do ktorej si k jednotlivým dňom zapisoval poriadok svätých omší, cesty po dekanáte i viaceré dôležité údaje. Zachránil sa aj Bernolákov testament napísaný v r. 1809. Bernolák pri požiari prišiel takmer o všetok hnuteľný majetok.

Obrovská pracovná zaťaženosť, nepriaznivé pomery v rodine, časté spory s novozámockým mestským magistrátom i ďalšie okolnosti nepriaznivo vplývali na jeho zdravie. V poslednom období sa u neho prejavovali výbuchy rozhorčenosti, depresia, melanchólia a celkové vypätie napokon viedlo k jeho náhlej smrti 15. 1. 1813, kedy v ranných hodinách pri holení zomrel na srdcovú mŕtvicu. Pochovaný je v areáli kaplnky Najsvätejšej Trojice, oproti Bernolákovmu parku, nie však v pôvodnom hrobe. V okolí kaplnky bol kedysi starý kamenný cintorín, na ktorom Bernolák odpočíval približne 80 rokov. Po zrušení cintorína nechal vtedajší farár Ján Fabián vyzdvihnúť ostatky Antona Bernoláka, jeho nástupcu farára Štefana Laura a zakladateľa mestskej dievčenskej školy Michala Flengera a znova pochovať do spoločného hrobu neďaleko kaplnky. Dodnes však toto miesto nebolo identifikované a preto nie je označené.

V SNK archivujú práce Vševlada Jozefa Gajdoša. Vo fonde sa nachádza aj - Anton Bernolák v Čeklísi, článok, excerpty týkajúce sa obce Čeklís; o literárnej činnosti v Čeklísi; úchytky z farskej knižnice v Bernolákove; Anton Bernolák v Čeklísi, 24 jd., 58 s., stroj., rkp. (155 N 12).

V časopise Knižnica č. 7-8, 2012 je na malom priestore veľa povedané o Antonovi Bernolákovi. O jeho podobizni sa tu píše:
Hodnoverný portrét Antona Bernoláka sa aj napriek snahám viacerých bádateľov dodnes nepodarilo objaviť. Prvú perokresbovú podobizeň Bernoláka od Jana Hrdličku uverejnil Jozef Kohuth v zborníku Tovaryšstvo v roku 1895, ktorá je rekonštrukciou Bernolákovej podoby podľa typu slanických Bernolákovcov. Aj ďalšie portréty sú len idealizovaným stvárnením Bernolákovej podobizne (Gustáv Morelli, Alžbeta Güntherová-Mayerová, Andrej Kováčik a i.).
Článok o A. Bernolákovi je tu: https://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2012/jul_august/66.pdf

Pamätná izba Antona Bernoláka na fare v Bernolákove:

Otázniky okolo prezentovanej podobizne Antona Bernoláka objasňuje herec Juraj Sarvaš https://www.youtube.com/watch?v=lBIEv1Hl9sA

Pramene:

Múzeum Jána Thaina Nové Zámky. Expozícia Anton Bernolák. https://www.muzeumnz.sk/slabozraka/index.php?article=3130