Najvhodnejším pomenovaním rodu je asi prídomok "z Rohanoviec". Slovakizované pomenovanie rodu je Rozhanovskí. Rozgoňovci boli uhorský šľachtický rod z Rozhanoviec (pri Košiciach). Bratia Štefan a Juraj boli krajinskí hodnostári. Podporovali cisára Žigmunda. Napríklad v roku 1415 ho sprevádzali na kostnický snem. Od roku 1431 - 50 boli spolu bratislavskými županmi (Štefan už od roku 1421).
Po Rozgoňovcoch sa zachovala rozsiahlejšia dokumentácia. V nej sa napríklad píše, že v roku 1425 kráľ Žigmund nariaďuje Štefanovi a Jurajovi Rozgoňovcom - bratislavským županom, podžupanom a kastelánom Šintavským, aby dali hľadať koňa kráľovho notára. Zo Šintavy kráľ Žigmund korešponduje so županom Štefanom Rozgoňom o stavbe mostu v Bratislave a o opevňovacích prácach na bratislavskom hrade. Nedatovaný list, v ktorom žiada od bratislavského senátu vojsko proti husitom, pochádza zrejme z dní pred 28. aprílom 1430, keď sa odohrala pri Šintave povestná bitka, v ktorej padlo 6000 uhorských vojakov a 2000 husitov. Po tejto bitke kráľ Žigmund zotrval v Šintave až do 14. mája 1430, a odtiaľ vybavoval, takmer denne, dodnes zachovanú korešpondenciu.
Na donácii šintavského panstva od kráľa Alberta v roku 1439 participovali obaja bratia Rozgoňovci - Štefan (†po 1453) a Juraj (†po 1440).
Po smrti cisára Žigmunda Luxemburského (1437) podporovali Jána Huňadyho a neskôr Mateja Korvína. V liste, ktorý je posledným zachovaným listom z 15. storočia, napísaným v Šintave, sa spomína Sebastián Rozgoň (†po 1463).
Rozprávkovo veľké bohatstvo, ktoré páni z Rozhanoviec získali, viedlo k sporom medzi príslušníkmi rodu. Na základe delenia majetkov v roku 1446 hrad Šintava pripadol vetve rodu, ktorú predstavovali Juraj a jeho synovec Sebastián, Štefanov syn. Sebastián si zo Šintavy urobil svoje hlavné sídlo, mier v rodine však nenastal. Juraj zomrel bez mužkého potomka a zanechal len jedinú dcéru, ktorú sa jej strýko Sebastián pokúsil pripraviť o majetky po otcovi. Spor sa viedol aj o Čeklís a trval roky.
Rozgoňovci vlastnili šintavské panstvo až do roku 1523. Posledný z rodu, Štefan, dostal od kráľa súhlas, aby sa časť jeho majetkov mohla dostať do držby jeho zaťa Andreja Báthoryho.
Tento prísľub Ľudovíta II. Jagelovského nový panovník Ferdinand I. Habsburský v novej situácii, po moháčskej bitke, nerešpektoval, aspoň pokiaľ ide o Šintavu. Za podporovanie kráľa v boji proti Jánovi Zápoľskému tam najneskôr od roku 1530 úraduje Alexej Thurzo. Z rokov 1530 - 42 sa zachovalo množstvo písomností od tohoto miestodržiteľa, krajinského sudcu a palatína, napísanej na šintavskom hrade.
(podľa https://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=3_3 )
—————
—————
—————