Thurzovci

Thurzovci boli vo svojej dobe jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku. Na území Slovenska mal rod Thurzovcov päť vetiev - spišskú, trenčiansku, banskobystrickú, šintavskú a bojnickú. Viacerí príslušníci rodu vykonávali významné funkcie v správe krajiny, boli hlavnými županmi v príslušných stoliciach, vlastnili na území Slovenska rozsiahle majetky, študovali na univerzitách a stali sa zástancami humanistických myšlienok a renesančného umenia.

Bohatý podnikateľ Ján Thurzo získal svoj obrovský majetok obchodom v Krakove, neskôr v Levoči. V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti (Der Ungarischer Handel). Zakladateľmi tejto silnej spoločnosti boli Ján a Juraj Thurzovci a Jakub Fugger. Spoločnosť vlastnila medené bane a súvisiace zariadenia v Banskej Bystrici. Ján Thurzo získal veľký vplyv ako nájomca kremnickej banskej a mincovnej komory. Vysokými pôžičkami kráľovskej pokladnici si zaviazal kráľa Ľudovíta II..

Erb Thurzovcov

Od roku 1523 bol majiteľom rozsiahleho panstva Šintava Alexej Thurzo. Po jeho smrti sa majiteľom hradu stal jeho zať, župan, kráľovský sudca a hlavný kapitán kráľovských vojsk Andrej Báthory. Potom čo ovdovel, musel šintavské panstvo opustiť, pretože ho súdnou cestou získala mladšia Thurzova dcéra Alžbeta.

Z titulu záložného práva v polovici 16. storočia šintavské panstvo patrilo významnému vojenskému veliteľovi Ferdinanda I., grófovi Júliusovi Salmovi.  Zo Serede pochádzal Ferdinandov vojvodca, v histórii známy ako Gašpar Seredy, no v latinských listinách sa sám uvádzal ako Gaspar de Szered (Gašpar zo Serede). Thurzovci obnovili v Šintave svoje vlastnícke práva po Salmovej smrti v roku 1595. Opevnenie šintavského hradu bolo zosilnené, ale neodolalo náporu povstalcov vedených Štefanom Bočkajom roku 1605. Stanislav Thurzo prešiel na stranu povstalcov. Thurzovci boli vysoko politicky angažovaní. V roku 1622 sa v Šintave konala evanjelická synoda, ktorú zvolal Stanislav Turzo, krátko predtým zvolený do funkcie najvyššieho hodnostára v krajine. Stanislav Thurzo zomrel v roku 1626 ako 47 ročný. Správu jeho panstva prevzala vdova Anna do plnoletosti ich najstaršieho syna Adama (Adam zdedil otcove majetky v roku 1629). V roku 1634 došlo medzi Adamom a bratom Michalom Thurzom k dohode o deľbe majetku. V roku 1635 zomrel Adam Thurzo bez potomkov a rok na to, v roku 1636,  jeho brat Michal, spišský hlavný župan (v dôsledku nestriedmeho pitia). Adam ani Michal nezanechali potomkov a tak Michalom vymrela rodina Thurzovcov, ktorá od roku 1523 vlastnila Šintavské panstvo. Šintavské domínium ako súčasť thurzovských majetkov, ktorých hodnota sa odhadovala na dva milióny zlatých, pripadlo kráľovskej komore. Kráľovská komora zabrala rozsiahle panstvá a šesť hradov. Majetky sa dostali do rúk viacerých vlastníkov. Vlastníkom šintavského panstva sa stal rod Esterházy.

Za zmienku stojí spojenie Esterházyovcov s majetkom bytčianskej vetvy Thurzovcov. Dedičom rozsiahleho oravsko-bytčianskeho majetkového komplexu sa stal jediný syn Juraja Thurzu - Imrich so svojou matkou Alžbetou Coborovou. Po smrti mladého Imricha Thurzu 19.10.1621 sa o chod bytčianskeho panstva starala jeho manželka Kristína, rodená Žáriová. S ňou sa 21.7.1624 oženil gróf Mikuláš Esterházy. Aby získal všetky majetky Thurzovcov, oženil svojho syna Štefana s Alžbetou Thurzovou, dcérou spomenutej Kristíny (tak sa Mikuláš Esterházy stal zároveň nevlastným otcom aj švagrom Alžbety a švagrom svojho syna Štefana).

Erb zo zdoja: https://www.bsm.sk/thurzo/thurzo-insignie.jpg

Pramene:

PhDr. Ivan Mrva, CSc.: Hrad Šintava a mestečko Sereď v dobe tureckých nájazdov a protihabsburských povstaní. https://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=1_3&pred=3